Letuška je úžasné povolanie, ale učiteľstvo ma baví

V kolektíve učiteľov privítali novú a mladú posilu. Žeby starší učitelia už s nami, žiakmi, nevládali udržať krok? Čo myslíte? Miroslava Pavlíková stojí nohami pevne na zemi, hoci sa od nej často odliepala. Ako letuška. Tak švihom, nastupovať! Pretože toto bude veľmi zaujímavý, až turbulentný rozhovor.

Ste učiteľkou angličtiny a dejepisu, poďme sa porozprávať najprv o týchto predmetoch a učení, a potom zabŕdneme aj do práce letušky, ktorá sa s vami spája. Prečo práve angličtina a dejepis?

Pretože sa viac sústreďujem na jazyky, ale dejepis mám tiež veľmi rada, takže som si vybrala jazykové štúdium. Na vysokej škole som vyštudovala angličtinu a dejepis učím krátko iba na tejto škole.

Keď ste chodili do školy, patrili tieto dva predmety k vašim obľúbeným?

Určite áno. Jeden je veľmi poučný a s druhým sa ľahko dostanete do sveta, potrebujete ho ovládať.

Myslíte si, že v súčastnosti je učivo náročnejšie ako v čase, keď ste chodili na základnú školu vy?

Podľa mňa je náročnosť rovnaká, ale zdroje sú širšie. Máte internet, môžete si ním pomáhať a i. Povedala by som aj, že učenie je pre vás jednoduchšie, aj keď zároveň môže byť ťažšie.

Čo by ste zmenili vo výučbe dejepisu, keby ste mohli ?

Aby tie hodiny boli viac živšie, keďže ich je málo. Nie je tam priestor na to, aby sa dejepis mohol viac oživiť. To by bolo určite príjemnejšie pre všetkých.

Dospeli ste už do štádia, že sa vám aj sníva o tom, že učíte ?

Áno, od septembra do júna každú jednu noc. Ale iba od pondelka do piatku, cez víkend sa mi nesníva. Sníva sa mi, či mám všetko pripravené na hodinu, či viem, čo s vami budem robiť, či sa dostanem k technike, ktorú na hodine potrebujem, či mám opravené písomky, alebo mám všetko zapísané. Niekedy aj to, že som na vašom mieste, stojím pred vami a úplne zabudnem, čo chcem povedať.

Čítate vo voľnom čase knihy o dejinách alebo uprednostňujete iný literárny žáner ?

Takéto knihy nečítam, vlastne málokedy niečo prečítam. V škole som čítala viac, ale skôr uprednostňujem niečo veselé, pri čom sa dokážem zabaviť.

Myslíte si, že byť učiteľom v dnešnej dobe je ťažšie ako kedysi ?

Určite áno.

Venovali ste niekedy svoj voľný čas angličtine alebo dejepisu ?

Každý jeden deň, od pondelka do piatku. Prípravy na hodiny zaberú veľa času - kým si učiteľ nachystá všetko potrebné. Akonáhle skončíme v škole, idem po deti, a potom si doma robím prípravu na ďalšie hodiny.

Pred učením ste dlhší čas pracovali ako letuška. Ak by ste si mali vybrať svoju doživotnú prácu tu a teraz, bola by to letuška alebo učiteľka?

Učiteľka. Letuška je úžasné povolanie, ale nie je to práca na celý život. Je to taký samotársky spôsob života. Stále ste na inom mieste, s inými ľudmi. Ale učiteľstvo ma baví. Je to milá interakcia so žiakmi. Je to stále o niečom inom, každý deň je iný, a preto ma to baví viac. Ale každé z týchto povolaní má niečo do seba.

Aké bolo vaše vysnívané povolanie, keď ste boli v našom veku ?

Učiteľka v materskej škôlke. Potom som to ale zmenila na učiteľku anglického jazyka.

Čo by ste poradili deťom alebo študentom, ktorí sa chcú stať učiteľom ?

Aby mali pevné nervy, trpezlivosť a musia mať k povolaniu určite aj cit. Nie je to jednoduchá práca. A určite by si mali rozmyslieť, kde chcú pracovať - v materskej škôlke, na základnej, strednej alebo vysokej škole? Všetky stupne prinášajú niečo iné, majú svoje špecifiká.

Karolína Goliášová a Alexandra Bursová

Foto: archív MP